Väčšina Slovákov nevie efektívne hospodáriť s úsporami

Bratislava 6. októbra (TASR) – V súčasnosti až 86 % Slovákov sporí či už pravidelne, alebo aspoň príležitostne. Ako najčastejšiu formu sporenia však sedem z desiatich respondentov používa bežný bankový účet, ktorý je pri aktuálne nízkych úrokových sadzbách najmenej efektívnou možnosťou pre zhodnocovanie úspor. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Pioneer Investments.

Podľa štatistík si 52 % Slovákov odkladá peniaze bokom pravidelne. Tretina sa snaží sporiť aspoň z času na čas a 14 % nesporí vôbec. Najčastejšie preto, že im na odkladanie bokom na konci mesiaca už nezostáva.

"Finančná rezerva na krytie neočakávaných výdavkov alebo pre prípad výpadku príjmov je dôležitá a mala by byť ideálne vo výške šiestich mesačných príjmov. Veľká väčšina slovenského obyvateľstva však necháva časť úspor zaháľať na bežných účtoch, kde peniaze vplyvom inflácie a kvôli poplatkom na hodnote skôr strácajú," tvrdí country manažér Pioneer Investments SR Miroslav Ovčarik.

Bežný bankový účet na sporenie stále využíva 70 % Slovákov, aj napriek takmer nulovému zhodnoteniu. Medzi obľúbené sporiace produkty patria aj doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré využíva 27 % populácie a stavebné sporenie, ktoré má založené takmer 30 % opýtaných. Na druhej strane o investovanie do podielových fondov sa zaujíma len jeden z desiatich oslovených.

Slovenské domácnosti majú najčastejšie nasporené sumy do výšky troch mesačných príjmov. Ide pritom o viac ako polovicu populácie (54 %). Takmer štvrtina má úspory v rozpätí troch až šiestich mesačných príjmov a asi jedna pätina má k dispozícii finančnú rezervu vyššiu, než predstavuje ich polročný príjem.